Navrhovanie inteligentných budov podľa Hongkongskej definície
Inteligentná budova je navrhnutá a realizovaná na základe vhodného výberu modulov kvality prostredia tak, aby vyhovovala požiadavkám užívateľov, pričom vhodné vybavenie budovy sa volí tak, aby sa dosiahla dlhodobá hodnota budovy.
Na kvalitné navrhnutie inteligentnej budovy vplýva veľa aspektov. Nie sú to len moderné technológie, ktoré sú v budove nainštalované. Tento pohľad by bol veľmi jednoduchý, keďže v súčasnej dobe sa v najväčšej miere prihliada na náklady pri výstavbe a následné prevádzkové náklady. Investori už pri samotnom návrhu hľadajú vhodný kompromis medzi špičkovým návrhom, dobrým dizajnom, vysokým výkonom a nízkymi prevádzkovými nákladmi. Práve tieto aspekty sú zahrnuté do definície inteligentných budov podľa So a Wonga.Skĺbili návrh, imidž a prevádzku do jedného výkonného celku, ktorý navyše vykazuje aj podmienky udržateľného rozvoja.
Pojem inteligentnej budovy sa začal objavovať na začiatku 80. rokov minulého storočia v USA. Do dnešných dní nie je jednotná definícia inteligentnej budovy.
Na celom svete je niekoľko základných a používaných definícií pojmu inteligentná budova. Najmladšia definícia pochádza z Hongkongua ako jediná z definícií sa na problematiku inteligentných budov pozerá z dvoch úrovní – z pohľadu vlastníkov a obyvateľov a z úrovne podporných technológií, systémov a služieb.
V Hongkongu zahrnuli do definície požiadavky na [1]:
- environmentálne priaznivé zachovanie zdravia a energie,
- využitie a pružnosť priestorov,
- náklady na prevádzku a údržbu počas životnosti budovy,
- komfort pre ľudí,
- výkonnosť práce,
- odolnosť proti požiaru,
- kultúra,
- imidž špičkovej technológie.
Pri návrhu je nutné pochopiť jednotlivé moduly.
Environmentálne priaznivé zachovanie zdravia a energie
Budova, ktorá chce mať štatút inteligentnej by mala byť zameraná v prvom rade na komfort obyvateľov. Aby mohol človek v budove žiť a pracovať efektívne, musí mať vytvorené aj príjemné prostredie. Ako hovorí Števo v posledných rokoch sa veľa hovorí o „Syndróme chorých budov (SBS)“. Syndróm sa prejavuje sťažnosťami obyvateľov domu na viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho pocity, správanie, výkonnosť či zmeny. Patria sem najmä nedostatok vzduchu, osvetlenia, veľkého chladu alebo tepla, vlhkosti, suchého vzduchu, pocitu nepríjemnosti a podráždenia [2]. Dodržiavaním správneho návrhu jednotlivých zariadení sa zabezpečuje ochrana prostredia v ktorom pracujeme a žijeme.
Využitie a pružnosť priestorov
Jedna zo základných definícií hovorí o tom, že inteligencia sa prejavuje schopnosťou efektívne sa prispôsobiť zmene. Keď hovoríme o budove máme na mysli schopnosť budovy prispôsobiť sa potrebám užívateľov danej budovy. Jedná sa prevažne o zmenu dispozície. V budove a najmä v administratívnych budovách je potrebné flexibilne meniť priečky podľa potrieb a požiadaviek nájomníkov. Práve rýchla a efektívna zmena, ktorá nezasiahne do pracovného výkonu zamestnancov je kľúčovým faktorom pri definovaní inteligencie priestoru.
Náklady na prevádzku a údržbu počas životnosti budovy
![Obrázok 2: Zelená budova [6]](/docu/clanky/0092/009247o2.jpg)
Obrázok 2: Zelená budova [6]
Každá navrhnutá budova, ktorá chce vykazovať vlastnosti inteligentnej by mala byť zároveň čiastočne aj „zelenou“. Nízke prevádzkové náklady by mali byť samozrejmosťou. Táto vlastnosť sa dá dosiahnuť vhodnou aplikáciou a návrhom samotnej konštrukcie s ohľadom na svetové strany a navrhnutie veľkosti a správneho tvaru budovy. Jednou z ďalších zásad návrhu musí byť aj správne a zdravé osvetlenie, lebo iba v dobrom prostredí vedia pracovníci vykazovať najvyššiu výkonnosť.
Komfort pre ľudí
Komfort by mal byť, ako sa už viackrát spomínalo, jednou z prioritných požiadaviek pri samotnom návrhu budovy. Okrem kvalitnej konštrukcie a zariadení v budove sa o komfort stará aj facility management. Cieľom facility managementu je posilniť všetky procesy, pomocou ktorých pracovníci na svojich pracoviskách podávajú najlepšie výkony a výsledkom je ekonomický rast. [3]
Výkonnosť práce
Výkonnosť práce súvisí jednak s prácou facility managerov, ktorí sa o komfort ľudí starajú a na druhej strane súvisí s mierou „technickej“ inteligencie, ktorá sa do budov inštaluje. Ako riešil Puškár je veľmi dôležité nájsť optimálnu mieru, kedy technológie človeku pri práci pomáhajú, resp. keď už je hranica prekročená a dochádza k vytvoreniu diskomfortu. Tento sa odzrkadľuje práve naopak, na zhoršení pracovných podmienok.
Odolnosť proti požiaru
Odolnosť budovy proti požiaru by mala mať vysokú prioritu pri návrhu budovy. Pri kvalitnom návrhu sa šetria náklady na sanáciu objektu v prípade prepuknutia požiaru a čo je najdôležitejšie ľudské životy.
Kultúra
Pre každý typ budovy sú aj iné požiadavky na kultúru budovy a daného prostredia. Oveľa citlivejšie vnímajú a reagujú ľudia na prostredie vo verejných budovách ako sú nemocnica, letiskový terminál ako v obytných budovách.
Imidž špičkovej technológie
Posledným modulom je imidž z pohľadu špičkovej technológie. Tento modul je ale z hľadiska udržateľného rozvoja nie vždy najvodnejší, z dôvodu rýchleho morálneho zastarania technológie.
Záver
Keď sa pozrieme komplexne na jednotlivé moduly je jasné, že v každej budove budeme priraďovať iný typ priority jednotlivým modulom. Každý zámer pri výstavbe je konkrétne orientovaný, ale aby sme mohli hovoriť o inteligentnej budove je nutné si už pri návrhu premyslieť čo od budovy očakávame a aplikovať tieto požiadavky efektívne. Vychádzajúc z týchto poznatkov So a Wong vytvorili definíciu inteligentnej budovy: „Inteligentná budova je navrhnutá a realizovaná na základe vhodného výberu modulov kvality prostredia tak, aby vyhovovala požiadavkám užívateľov, pričom vhodné vybavenie budovy sa volí tak, aby sa dosiahla dlhodobá hodnota budovy.“
Použité zdroje
- [1] So A. – Wong A.(1999), A new definition of inteligent buildings for Asia, [online]: www.emerald-library.com
- [2] Šlezárová. A., Števo S., Čapucha Ľ., Vplyv inteligentných budov na zdravie človeka, konferencia Facility Management 2011, ISBN 978-80-89216-41-3
- [3] Somorová V., Facility management, STUBA 2009, ISBN 978-80-227-3143-0
- [4] Puškár B., Prejavy inteligencie administratívnych budov, EUROSTAV 3/2010. ISSN 1335-1249
- [5] Picture number 1, internet, [online]:
http://www.wayfaring.info - [6] Picture number 2, internet, [online]:
/docu/clanky/0092/009247o3.jpg
Intelligent building is designed and implemented on the base of the appropriate selection of quality environment modules to meet the requirements of users. Appropriate equipment of building is chosen so as to achieve long-term value of the building.
